Typológia rodinného prostredia a rodinnej výchovy


  • Úplná a zdravá rodina pôsobí na proces fyzického a psychického zrenia dieťaťa kladne.
  • V takejto rodine sú stredobodom záujmu a pozornosti deti, v negatívnom prostredí stojí v popredí problém vzájomného vzťahu rodičov.
  • Príjemná atmosféra v rodine je vtedy, ak sú vzájomné vzťahy rodičov vyrovnané.
  • Dieťa, ktoré sa cíti dobre v domácom prostredí, nehľadá uspokojenie mimo rodiny.
  • Kladné rodinné prostredie utvára pevnú citovú väzbu rodiny, podporuje úsilie navzájom si spôsobovať radosť a pomáhať si, pričom dieťa nemá pocit obmedzovania vlastnej slobody.
  • Opakom je rodinné prostredie s negatívnou charakteristikou, ktoré nemôže ovplyvňovať vývin dieťaťa priaznivým smerom.
  • Dieťa začne pociťovať nedôveru voči svojim rodičom, ale aj ostatným ľuďom. Nemá možnosť osvojiť si vhodný sociálny model správania.
  • Pri opakovaných rozporoch medzi tým, čo sa deťom káže a tým, čo odpozorujú z rodiny, dochádza k nežiaducim situáciám, v ktorých je dieťa traumatizované a nenachádza z nich východisko.
  • Rodiny plné konfliktov a nedorozumení nepriamo ovplyvňujú proces citového a sociálneho dozrievania dieťaťa.
  • Za nevhodnú nepovažujeme len rodinu plnú konfliktov, patologickú a rozvedenú, ale aj takú, ktorá navonok funguje normálne, ale nedokáže citovo uspokojiť svojich členov. Dieťa pre svoj vývin potrebuje obidvoch rodičov.
  • Výchovné prejavy a postoje k dieťaťu závisia od typu rodinnej výchovy a vzhľadom na určité charakteristiky rodinného prostredia a rodinnej atmosféry hovoríme o typológii rodinného prostredia a typológii rodinnej výchovy (Burian - Špánik, 1994, s.78-81).
  • Pomerne často sa v rodinách vyskytuje autoritatívna výchova, v ktorej rodič vždy a vo všetkom uplatňuje výhradne svoje názory, spôsobuje často konflikty medzi rodičmi a deťmi a takto vychovávané dieťa sa v kolektíve spolužiakov prejavuje agresívne alebo opačne - pasívne.
  • Zvláštnym druhom autoritatívnej výchovy je nekompromisná rodinná výchova, ktorá spočíva v kategoricky stanovených požiadavkách, bez výnimky.
  • Vrcholným typom nekompromisnej výchovy je brutálna výchova, ktorá jednostranne negatívne hodnotí školské výsledky dieťaťa a používa často aj bezohľadné výchovné metódy.
  • Iným typom je ambiciózna výchova, vychádzajúca z velikášstva rodičov, z nereálnych cieľov a úloh pre dieťa, ktoré mu spôsobujú stav úzkosti.
  • Opakom autoritatívnej výchovy je liberálna výchova, kde je dieťa stredobodom pozornosti, rozhoduje o významných veciach, často sú rodičia v pozícii podriadených a plnia príkazy detí.
  • Takáto výchova spôsobuje utváranie negatívnych čŕt, ako sú sebectvo, povýšenosť, neprispôsobivosť.
  • Zvláštnym druhom liberálnej výchovy je merkantilná výchova, v ktorej je dieťa neustále bez dôvodu a jednostranne odmeňované. Dieťa si nevie vážiť hodnoty, stáva sa prospechárom.
  • Pod vplyvom domnienky rodičov, že ich dieťaťu sa krivdí, že sa naň kladú v škole príliš vysoké požiadavky v porovnaní s inými deťmi, a pod vplyvom neustálych protestov rodičov má dieťa negatívny postoj k učiteľom, znižuje sa u neho pocit zodpovednosti za výsledky svojej práce v škole a osvojuje si alibistické postoje, za svoj neúspech obviňuje iných.
  • Výchova, v ktorej dochádza k nedostatočnému podnecovaniu dieťaťa, sa nazýva demobilizujúca.
  • Rodičia presviedčajú dieťa - žiaka, že mu stačí aj nižšie vzdelanie, a pritom môže mať vyšší plat.
  • Negatívnym typom je patologická výchova, ktorá je známa v rodinách alkoholikov, delikventov a recidivistov. Väčšina jej prejavov je spätá s chorobným prejavom konania rodičov.
  • Istým prejavom patologickej výchovy je laxná výchova, ktorá nereaguje na prejavy detí ani pozitívne, ani negatívne, každý sa stará o seba.
  • Deti, ktoré vyrastajú v takejto rodine, majú často problémy nadviazať kontakty a citové vzťahy s ľuďmi, neskôr s partnerom.
  • Špecifickým typom výchovy je výchova v rodine s postihnutým dieťaťom. Je to typ repulzívnej výchovy, v ktorej rodičia skryto alebo zjavne odmietajú svoje dieťa, sú zatrpknutí z osudu, ktorý ich postihol.

Najvhodnejším typom je demokratická výchova


V demokratickej výchove sa popri náročnosti prejavuje aj úcta k osobnosti dieťaťa, primerane sa v nej spája láska s prísnosťou, ktorá utvára v rodine atmosféru vzájomnej dôvery a túžby po komunikácii. Primerane sa v nej oceňujú sily a možnosti dieťaťa, rešpektujú sa jeho vekové a individuálne osobitosti. Výchova smeruje k rozvoju zdravého sebavedomia, sebakritickosti, samostatnosti a iniciatívy. Požiadavky kladené na dieťa rodič pravidelne kontroluje a hodnotí.

Je dôležité pre pedagogickú prax vedieť a poznať, z akej rodiny pochádzajú žiaci, kto sú rodičia detí, akí sú, aké majú problémy. Je to potrebné vedieť, pretože prichádzajú z rôznych rodín, ich výchovný proces sa deje v špecifickej rodinnej atmosfére. „Úlohou pedagogickej osvety je viesť rodičov k prejavom skutočnej rodičovskej lásky" (Burian, Špánik, 1994, s. 80), aby si dieťa verilo vo vlastné sily, uznávalo mravné zákony a hodnoty života.



Demokratická výchova


Keď u dieťaťa podporujeme pozitívne charakterové črty, ako sú vytrvalosť alebo sebaovládanie, keď sú na ne kladené primerané požiadavky a keď ich berieme ako plnoprávneho člena rodiny, ktorý však má aj svoje povinnosti a ich plnenie považujeme za samozrejmé, neuplatňujeme prísne tresty a vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi sú priateľské, uplatňujeme štýl výchovy, ktorý sa označuje ako demokratická výchova. Je to ideálny typ.

U detí sa rozvíja svedomitosť i celková stabilita osobnosti. Výchova je dôsledná, no zároveň jemná. Pravidlá sú stanovené, na ich dodržiavanie sa dbá v súlade s potrebami všetkých členov rodiny. Rodičia prihliadajú na potreby detí, takže dokážu posúdiť, či je dobré urobiť v zabehanom stereotype občas nejakú výnimku.



Komunikácia


Zaujímavé je, že rovnaký výchovný prostriedok či postup je u niektorého dieťaťa účinný a na iné neplatí. Podstatný je totiž vzťah medzi vychovávateľom a vychovávaným. Dôležitá je aj okamžitá konkrétna situácia. Spôsob výchovy teda znamená sústavnú komunikáciu dospelých s dieťaťom a vhodnú voľbu výchovných prostriedkov. Na dieťa v nemalej miere pôsobí temperament vychovávajúceho, jeho nezrelosť, prípadná agresivita, labilita, intelektové, somatické či duševné hendikepy, nespokojnosť s jeho vlastným životom a pod. Silný vplyv majú skúsenosti dospelého s výchovou, ktorú sám zakúsil ako dieťa v rodine či v škole.

Pri formovaní osobnosti dieťaťa je vždy určujúce, do akej miery máme k nemu kladný emočný vzťah. Optimálny spôsob výchovy teda možno vymedziť kladným emočným vzťahom v kombinácii s demokratickým typom výchovy. Nájsť tú správnu mieru však nebýva vždy ľahké.



Stanovenie hraníc


Od deväťdesiatych rokov prevažuje trend liberálnej výchovy. Rodičia by si však mali vymedziť určité hranice, jasné a platné pravidlá a dôsledne ich dodržiavať. Dieťa tým privedú k vlastnej zodpovednosti za to, čo robí. Rodičia by sa, samozrejme, mali s dieťaťom naučiť rozprávať. Vysvetliť mu, prečo sú pravidlá také, aké sú, a prečo ich musí dodržiavať. Dôležité pre výchovu sú aj vzťahy medzi rodičmi, pretože dieťa je neustále v strehu, pozoruje a napodobňuje.

Uplatňovať tento spôsob výchovy je veľmi ťažké a nie vždy sa to vydarí, pretože, ako sme už spomenuli, každé dieťa je iné a na každé z nich platí trochu niečo iné.

Mali by sme sa preto zamyslieť, či naše dieťa pod vplyvom pôsobenia našej osobnosti netrpí, či nemôžeme zlepšiť vzťah k nemu. Dobrá komunikácia s dieťaťom a spoločné príjemne strávené chvíle sú nielen veľkým prínosom do nášho života, ale aj zdrojom našej radosti.


Zdroj:
Viola Tamášová - Teória a prax rodinnej edukácie

Minidrobci © 2016